Juhoafrická pohraničná vojna, známa aj ako Namíbijská vojna za nezávislosť a v Juhoafrickej republike niekedy označovaná ako Angolská vojna v buši, bol do značnej miery asymetrický konflikt, ktorý sa odohral v Namíbii (vtedy Juhozápadná Afrika), Zambii a Angole od 26. augusta 1966 do 21. marca 1990. Bojovalo sa v ňom medzi Juhoafrickými obrannými silami (SADF) a Ľudovou oslobodzovacou armádou Namíbie (PLAN), ozbrojeným krídlom Juho západo africkej ľudovej organizácie (SWAPO). Vojna o juhoafrické hranice viedla k najväčším bojom na africkom kontinente od druhej svetovej vojny a bola úzko prepojená s angolskou občianskou vojnou. Jendalo sa o konflikt, kde na oboch stranách dochádzalo k rozsiahlym partizánskym a proti-partizánskym operáciám, ale zárověn ku konvenčným stretom obrnených jednotiek, mechanizovanej pechoty s masívnou podporou delostrelectva a na oblohe si to rozdávali MIG-y s Mirage-ami. Vojaci SADF v pohraničnom pásme začali túto oblasť nazývať "Nam", čo nebola len skratka pre Namíbiu, ale aj analógia na Vietnam čo dobre vystihovalo peklo bojov ktoré sa tu odohrávali.
Pôvod konfliktu
Namíbia sa do roku 1989 volala Juhozápadná Afrika. V druhej polovici 19. storočia sa stala súčasťou Nemeckej koloniálnej ríše. V zásade preto, lebo ostatné koloniálne mocnosti o ňu nemali záujem. Táto nehostinná krajina je s výnimkou samotnej Sahary najneobhospodárovavateľnejší (to je pán slovo) kus zeme v celej Afrike, nemá skoro žiadne pobrežné miesta, kde by sa dal vybudovať prístav a tiež mala a má extrémne malú populáciu.
Nemci spravovali svoju kolóniou v tradičnom nemeckom štýle (nútené práce, koncentračné tábory, genocída). A v I. svetovej vojne v roku 1914 o ňu prišli. Na pobreží vybudovali vysielače na komunikáciu s nemeckými u-boatami a Južná Afrika, bývalá Anglická kolónia, dostala z Anglicka pokyn a výzbroj aby Nemeckú Juhozápadnú Africku dobyla. Tak sa aj stalo a Juho-západná Afrika skončila v područí Južnej Afriky. Po I. svetovej vojne, novo vzniknutá liga národov vydala sériu mandátov na správu bývalých nemeckých kolónií, podľa ktorého mali spravujúce krajiny zabezpečiť rozvoj kolónií do stavu keď by mohli získať samostatnosť. Medzivojnové obdobie sa nieslo v káraní Južnej Afriky bezzubou ligou národov, že Juho-západnú Afriku nesmeruje smerom k nezávislosti. Južná Afrika mandát vytrvalo odmietala s tým, že Juhozápadná Afrika nemá dostatočne veľkú populáciu aby mohla byť samostatná. Južná Afrika viackrát formálne vyhlásila Juhozápadnú Afriku za anektovanú ako piatu provinciu Južnej Afriky. Po druhej svetovej vojne sa veci prakticky nezmenili. Liga národov sa transformovala na Spojené národy OSN a tie premenovali mandát na „poručníctvo“, ale Južná Afrika ignorovala akékoľvek výzvy na smerovanie Juhozápadnej Afriky k nezávislosti. Vládnuca menšinová „biela trieda“ mala zastúpenie v parlamente Južnej Afriky a Apartheid jej vyhovoval. Okrem toho, Amerika a Anglicko síce odsudzovali Apartheid, ale južnú Afriku vnímali ako spojenca v boji proti komunizmu. Bolo však otázkou času kým sa nepočetná skupina čiernych intelektuálov a študentov sformuje do separatistickej skupiny.
SWAPO
Juho západo africká ľudová organizácae (SWAPO) vznikla 19. Apríla 1960, a založila ho etnická skupina kmeňa Ovambo. Nebolo jediným hnutím za nezávislosť Juhozápadnej Afriky, ale bolo najväčšie a najradikálnejšie. Hnutie (už podľa názvu) bolo postavené na marxisticko-leninovskej ideológií. Po niekoľkých rokoch neúspešných žiadostí o nezávislosť Namíbie od Juhoafrickej republiky prostredníctvom OSN a Medzinárodného súdneho dvora vytvorilo SWAPO v roku 1962 svoju ozbrojenú zložku PLAN – Ľudovú Osloboditeľskú Armádu Namíbie. SWAPO operovalo zo základní v Angole, kde bolo podporované Ľudovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA). Na území Namíbie obmedzovalo svoju činnosť na politickú agitáciu, zastrašovanie a organizovanie protestov a stávok.
Kádre SWAPO (PLAN)
Partizánska vojna
Do roku 1965 sa podarilo s pomocou Sovietskeho zväzu, Kuby, Číny a Severnej Kórei vyviesť a v táboroch v Tanzánia, Ghane a Alžírsku vycvičiť a vyzbrojiť väčší počet kádrov PLAN-u. V Septembri 1965 prekročili Angolsko-Namíbíjsku hranicu prvé oddiely PLAN-u. Začali sa vraždy kmeňových vodcov odporujúcich myšlienkam komunizmu, vraždy bielych farmárov a duchovných, útoky na policajné hliadky a civilnú infraštruktúru a kladenie mín na cestách. Proti-partizánske operácie (COIN) viedli policajné zložky Južnej Afriky (SAP), ktoré na túto činnosť neboli vycvičené, ani vybavené. V roku 1966 sa situácia stávala neúnosnou, bolo jasné, že SAP situáciu nezvláda, ale vláda Južnej Afriky váhala s nasadením svojich ozbrojených síl (SADF) a vybavením SAP-u útočnými puškami.
Začiatok Juhoafrickej pohraničnej vojny
Civic Action Program bola stratégia SAP na získanie "srdcí a mysle" obyvateľstva v pohraničnom pásme Namíbie. Pomáhaním miestnym kmeňom získavali intel, ktorý pomáhal sledovať pohyby PLAN-u v tejto oblasti. V auguste 1966, tento intel pomohol lokalizovať tábor planu pri osade Omugulugwombashe.
26 Augusta 1966 bol podniknutý útok jednotiek SADF a SAP s podporou Juho afrických leteckých síl (SAAF) na tábor PLAN pri osade Omugulugwombashe. Tento stret sa označuje za začiatok Juhoafrickej pohraničnej vojny.